R: Zo [A]všetkého, čo [Amaj7]máme, odte[D\A]raz nám nepatrí [A]nič. Priná[f#]šame plody [c#]zeme, kto[D]ré ty rozmno[E]žíš. [A]Tu sú naše [Amaj7]ruky, pou[D\A]ži ich pre svoj [A]plán, aby [f#]si svetu vždy [c#]dával chlieb, kto[D]rý da[E]rúvaš [A]nám.
1.[f#] Len kvapku malú si [c#]vložil do mojich rúk, [A] len kvapku [A7]malú si [F#4]teraz pýtaš [F#]späť, [D]á.[E\D]... [c#][F#] Táto [h]kvapka v tvojich [D]rukách sa na [E4]hojný dážď zme[E]ní, čo [D]celú zem zúro[A]dní. R: 2. Kvapky z našich rúk premenené na dážď plodnou vlahou budú pre náš budúci svet, á... Vtedy zem pre nás pripraví nový zázrak chleba, ktorý všetky národy nasýti. R2: [A]Cestám vtedy [Amaj7]vietor diaľky [D\A]náhle otvo[A]rí, obi[f#]lím prejde a [c#]preto do [D]vône nás pono[E]rí. [A]Láska vtedy [Amaj7]právom celú [D\A]žatvu rozde[A]lí, zázrak [f#]lámania chle[c#]ba znova ce[D]lý svet [E] uvi[A]dí.