(orig capo 4 - c#)
1. [a]To už prešlo [d]rokov čosi, [G]čo sem prišiel [a]prvýkrát.
Ruka natia[d]hnutá prosí:[G] Zmilova[C]nie.
[d] Tie oči, ktoré dávno [a]odvykli si pozerať,
[d]vyhasnuté, tmavé, [E]prázdne.
R: [a]Bartimej, Timejov [d]syn, [G]čo chceš, aby som ti [C]urobil,[E]
[a]Bartimej, Timejov [d]syn? [e] Aby som [a]videl.
2. Choď preč, zmizni, nezavadzaj,
prichádza sem prorok sám.
Zbláznil si sa? Čo to kričíš: Zmilovanie?
Nevrav, že Syn je Boží, Dávidov syn, Mesiáš.
Nečuje ťa, je to márne.
3. Oči sa mu otvorili, zajasali životom
a srdce je preplnené, láskou planie.
Viera a húževnatosť zvíťazila nad svetom.
Skončili dni tmy a bázne.
(záver)
Bartimej, Timejov syn, či vieš, čo som ti dnes urobil,
Bartimej, Timejov syn? Pane, nebo som uvidel.