1. [D]Čas jak vietor sa [f#]rúti a [G]dnešný priniesol [D]deň.
[h]Pýtaš, pýtaš sa [f#]stále, či [G]je to fakt a či [A]sen.
[D]Koľkokrát si už [f#]padol a [G]koľkokrát zase [D]vstal?
[h]Nikdy však nesmieš sa [f#]vzdávať,
nech [G]cestou vedie ťa [A]Pán.
R: Len náš [D]Pán, len náš [f#]Pán, len náš [G]Pán ti to všetko [A]dal.
Len náš [D]Pán, len náš [f#]Pán, len náš [G]Pán vždy za tebou [A]stál.
Tak stále sa [h]smej, že môžeš si [f#]spievať,
tak stále sa [G]smej, že má ťa tak [A]rád
ten náš [h]Pán, veľa lásky ti [G]dal, ten náš [D]Pán.[A]
2. Keď prídu zas pokušenia, keď dušu obchádza tieň,
viera nech v srdci kvitne, nech láska napĺňa deň.
Pán však kroky ti vedie, tak neboj sa, nie je to sen.
Nikdy však nesmieš sa vzdávať, stačí si zaspievať len.