(orig in f)
1.[e] Stane sa, v čo uve[C]ríš, si džbán, ktorý nenapl[G]níš,
ak sa nezriekneš všetkých [D]práv -
na pomstu, na deň, aj na trón [e]chvál.
Tieň ťa nikdy nezni[C]čí a hoci na teba kri[G]čí,
skús kráčať nech je za te[D]bou, ži si svoj život – ako ne[e]bo.
Br.: [C] Chuť ovocia v koru[G]nách, buď strom, čo svetlom
zmýva strach,[D] tancuj v jarných záhra[C]dách.
Ľudia, čo prídu, nech zbada[G]jú, že tvoje listy spieva[D]jú:
R: Boh je [e]svätý, je svätý, je svätý...
[C] Do vlastných rúk ber svoj život nie ty,
[G] objíma nás, sme zlomené kvety,
[D] on je nám vždy verný.
[e] Nádherný, nádherný, nádherný...
[C] Ak padáš, on s láskou šepká: „Ver mi,
[G] ja ťa chytím, ak sa pustíš seba,
[D] naučím ťa, jak sa smrti nebáť.“
2. Láska nemyslí na zlé, v čo verí, viem, že krásne znie,
volaj sa Láska a skús ísť spať do hôr, nech ich pochopíš.
Človek zmení život svoj, tak nikdy neprehrá ten boj,
s nádejou pokoj príjme sám, aj ja už viem, že neprehrám