Máš

Autor: Ľ. Kútnik - Kéfas

Kategórie: záver, cez rok,

1. V spleti [G]ciest a poblúdení [h]nastal ďalší [e]pád,
    už [C]toľký krát sa dvíhaš s prachu a [a]chceš to radšej [D]vzdať.
    Neve[G]ríš už , že to môžeš zmeniť [h]srdce ti vraví [e]však,
    tam [C]hore niekto na teba myslí a [a]čaká na ná[D]vrat.

R: Máš jedno [G]srdce pre lásku [C]dal ti ho Pán.
    Máš dve [a]ruky čo vedia ob[D]jať.
    Máš pekný [G]úsmev, blížnemu [C]skús ho rozdať.
    Máš jedno [a]srdce, pre [D]všetkých dal ti ho [G]Pán.[D]

2. Tak otvor srdce tomu, ktorý neváhal svoj život dať,
    za teba, za mňa, aj za nás všetkých on má nás veľmi rád.
    Nech jeho láska z teba žiari, každému ju musíš dať,
    a detský úsmev s tvojej tváre nedaj si už nikdy vziať. R:

Br.: Sme [E^s]časťou jeho [F]tela sme [d]srdce, ktoré [g]bije snáď?
    Sme [E^s]ruky, čo vedia sa [F]rozdať a [d]skutkom
    lásky [g]ukázať, že v [E^s]nás prebýva [D]Pán. R:

R:[E⁷] Máš jedno [A]srdce pre lásku [D]dal ti ho Pán.
    Máš dve [h]ruky čo vedia ob[E]jať.
    Máš pekný [A]úsmev, blížnemu [D]skús ho rozdať.
    Máš jedno [h]srdce, pre [E]všetkých dal ti ho [F]Pán,
    dal ti ho [G]Pán, dal ti ho [A]Pán.